Táto fotka (a ďalšie v galérii) presne zobrazuje, čo je problém – pocit, že „verejné priestranstvo“ znamená, že priestor pre všetkých = môžem si tam robiť, čo chcem. Ale nerovná.

Nie je to o tom, či sa niekomu zdieľaná mobilita páči, alebo nie. Pretože  nespochybňujem jej význam. Je o tom, ako chýbajúce pravidlá znepríjemňujú život nám všetkým. 

Každý deň vidíme kolobežky pohodené na chodníkoch, parkoviskách, pri bytovkách, v parkoch, ale aj na prechodoch pre chodcov. Kdekoľvek vo verejnom priestranstve.

Verejný priestor je totiž to najcennejšie, čo máme. To, že patrí nám všetkým, ale neznamená, že si v ňom môže každý robiť to, čo chce. Práve naopak. Vyžaduje od nás predovšetkým veľkú ohľaduplnosť. Takmer denne počúvam niekoho hovoriť o tom, ako ich musel obchádzať na chodníku alebo ako sa o ne takmer potkol (alebo potkol).

Zdieľaná mobilita nie je len o tom, ako sa presúvame po meste, ale aj o tom, ako bude zabezpečené jej fungovanie. Poučiť sa môžeme zo skúseností tých európskych veľkomiest, ktoré museli riešiť rovnakú situáciu len vo väčšom.

Najdôležitejšia je však vaša skúsenosť. Budem veľmi rád, ak si nájdete čas a vyplníte tento krátky dotazník – nezaberie vám to ani minútu. Ďakujem! 
https://forms.gle/nBLtwoA9zxYh2TEp7